úterý 5. května 2015

Pár slov o smrti…



Sobota, 29. marca 2015


Uverejnil Neil Gaiman o 20:03
  

Letieť zo Spojených štátov do Spojeného kráľovstva v utorok noci a letieť hneď späť v utorok ráno, len preto, aby som sa dostal na pohreb v stredu nie je práve najpraktickejšia vec. Ale niekedy robíte veci, ktoré nikto nepokladá za správne, no sú správne pre vás. Ja som podstúpil takúto, pre niektorých nezmyselnú, cestu, aby som sa s úctou rozlúčil so svojím priateľom. 


Nie vždy sme vyzerali takto. Pred 24 rokmi sme vyzerali skôr takto: 

Táto fotka vznikla na turné našej spoločnej knihy Dobré znamenia. Je pekné sa ňu pozrieť s odstupom času a uvedomiť si, koľko vecí sa odvtedy zmenilo. V tom čase sme dávali mnoho rozhovorov a všetky nás, z nejakého pre mňa neznámeho dôvodu, dohnali stále na cintorín. V mnohých starých novinách však nájdete kopec fotiek mňa a Terryho, kde držíme v rukách našu spoločnú knihu a vôbec nevyzeráme strašidelne.


S tým súvisí aj rozhovor z roku 1991, v Locus Magazine. Boli sme takí mladí a navzájom sme si dokončovali vety: http://www.locusmag.com/2006/Issues/1991_Gaiman_Pratchett.html.
  
BBC Radio 4 bude vysielať reprízu Dobrých znamení na Terryho pamiatku. Budú ju vysielať v pondelok 6. 3. o 22:30 v Spojenom kráľovstve. Viac o tom nájdete tu:  http://www.bbc.co.uk/programmes/b04knt4h. Program môžete počúvať odkiaľkoľvek aj na internete alebo pomocou aplikácie (v prípade, že máte len telefón/tablet).


Terryho smrť ma priviedla k myšlienkam aj o smrti Douglasa Adamsa (pohrebu som sa nezúčastnil, lebo konal v deň, keď začali opäť lietať lietadlá po tragických útokoch z 11. septembra 2001 a ja som sa vzdal svojho miesta v lietadle, aby sa niekto iný mohol dostať domov). 

31. marca som bol v Spojenom kráľovstve, kde som mal prednášku na počesť Douglasa Adamsa, ktorá mala pomôcť organizácii Save the Rinos. Moju reč si môžete pozrieť tu:


Názov blogu bol inšpirovaný básňou, ktorú Terry napísal do knihy s názvom NOW WE ARE SICK, ktorú som redigoval spolu so Stevom Jonesom v roku 1985. Jeho báseň začína slovami...


O smrti ti rodičia nič nevravia,
dávajú ti radšej samé zvieratká.
Mali sme psa, čo zablúdil na diaľnicu,
domov nám ho doniesli ako placičku.
K veterinárovi ho poštou vypravia.

So smrťou sa musíš vyrovnať sám,
ona ti nezostane nič dlžná.
Zlatá rybka do hlbín už klesá,
záchodová misa je jej hrobka bežná.
svojho Stvoriteľa šla spoznať tak.)


 




Žádné komentáře:

Okomentovat